crazy prolÓg

Chcem Vám napísať, že v rokoch 80-tich sme nemali mobily, tablety ani sociálne siete či internet. Na dvoch televíznych československých kanáloch, na dvoch rakúskych a na dvoch maďarských bolo každý deň holé nič. .... a viete, čo sme ako deti robili ? Športovali sme, učili sme sa a vymýšľali sme nezbedy na dvore, na ulici či v parku. Robili sme to všetci bez výnimky a v zdraví i v chorobe. Keďže píšem tieto riadky, tak sme toto mediálno-elektronické temno bez ujmy na zdraví či psychike všetci prežili. Platilo pravidlo, že kto s nami nevymýšľal, tak dostal jednoducho "po papuli". Viaceré mladšie ročníky možno neuveria tejto vete, ale my sme sa na základnej škole na Vazke ( Vazovova ul. ) na hodinu telesnej výchovy NAOZAJ tešili !!! Za túto radosť a ochotu cvičiť, sme si vyslúžili od našich "telocvikárov" p. Gávoru a p. Slobodu skvelé hodiny - "telesnej" a hlavne basketbal. My B-éčkari sme mali spojenú telesnú s C-éčkarmi. Toto spojenie nám zaručilo na každej jednej hodine basketbalové derby na život a smrť. Podľa môjho odhadu máme za sebou minimálne 150 derby zápasov. Pomer víťazných zápasov B-éčky : C-éčky sa skončil asi vyrovnane. Vždy záležalo iba na forme prítomných hráčov z každej triedy. Mňa osobne na Vazke veľmi tešilo, že sme v basketbale namyslených Á-čkarov vždy vyprášili ako koberce, až z nich lietal prach ich namyslenosti. Celé dni a týždne mali silné reči o  tom, ako nás roznesú a pod... V tomto hecovaní boli majstri sveta. Po pár minútach zápasu s nami už iba čakali na koniec a na veľmi rýchly odchod do šatne. Tam sa vyplakali do uterákov a šli si domov vymeniť plienky.... Musím priznať, že vo futbale boli lepší, ale v basketbale a hokejbale na nás B-éčkarov nemali !!! Za toto všetko sa chcem veľmi pekne poďakovať obom pánom telocvikárom Gávorovi a Slobodovi !!!

Počas "ZeéŠky" začal na našej škole fungovať basketbalový oddiel Červenej hviezdy Bratislava ( neskôr ŠKP a v súčasnosti basketbalové NIČ ). Väčšina mojich spolužiakov a zopár C-éčkarov tam trénovala. Ja som v tom čase ešte behal na ihriskách futbalového Interu Bratislava a hrával som zápasy proti Peťovi Dubovskému !!! Spomeniem na tomto mieste iba jeden zápas. Na zápas, keď sme ako žiaci hrali na hlavnom štadióne Interu na Pasienkoch tzv. predzápas pred federálnou ligou proti TJ Vinohrady Bratislava. Za už neexistujúce TJ Vinohrady, vtedy hral ešte Peťo Dubovský. On hral na poste stredného útočníka a ja na poste predného stopéra. Od trénera som dostal jasný pokyn: "Vygumuj ho z povrchu zemského a nech si ani neškrtne !!!"... Bola to náročná úloha, ale splnil som ju na 200%. Peter Dubovský hráč, ktorý hral za reprezentáciu ČSFR a SR, Real Madrid, Real Oviedo, bol najlepším strelcom federálnej ligy si v tomto zápase ani neškrtol !!! Ubránil som ho a získal som si jeho veľký rešpekt. Podotýkam, že to bolo v našich žiackych časoch...som presvedčený, že o pár rokov neskôr by si zo mňa spravil kuželku a robil by si väčšinu zápasu so mnou, čoby len chcel !!! Po tomto úspešnom zápase som prvýkrát pocítil, že "tudy cesta nevede" a futbal asi nebude pre mňa to pravé orechové. O čosi neskôr som sa pridal k mojim spolužiakom a k trénerovi Petrovi Kováčikovi. Pod jeho vedením som rozbehol svoju síce krátku, ale veľmi krásnu a nezabudnuteľnú basketbalovú kariéru. Do "prčíc" to boli roky - plné zážitkov na tréningoch a v zápasoch a pri "after" kofolách. Ako "Červenka" sme drtili v Bratislave všetkých, ktorí nám vošli do cesty. Hrali sme jednoduchý basketbal s rýchlymi protiútokmi a s veľkou dávkou improvizácie. Improvizáciu v nás rozvíjal tréner Kováčik tak, že nám vždy pred tréningom nechal 30 min. na vymýšľanie a skúšanie si vlastných fínt....30 min. slobody a frajeriny, kua, ešte  teraz mi stoja z toho pocitu voľnosti chlpy na tele. Skvelý ťah a nápad pán tréner a vďaka Vám za tento moment. Hral som na poste stredného rozohrávača ( playmaker ) a veľmi dobre som sa tam cítil. Ako riť na šerbli, by povedali naše staré mamy. V zápase proti Štartu Bratislava som nastrieľal neskutočných 53 bodov a bol to môj najlepší zápas z tej doby ! Pamätám si, že chalani breptali:"Prečo si nám neprihrával !!! A pod..." Dodatočne "Sorry" chalani, nedalo sa ! Bol to deň, keď mi všetko padalo do koša, a vtedy, ako sa hovorí a píše "neznám bratra" !!!  Na Majstrovstvách Slovenska v žiakoch sme my "Červenkári" získali 6. miesto. Bol to náš žiacky vrchol a naše najväčšie dni slávy. Okrem tohto umiestnenia sme si vystrieľali aj postup do národnej ligy.  "EsEnBáci" alias policajti nám túto súťaž odmietli financovať. Po dohode klubov nás všetkých poslali do Matadorky aj s vybojovanou licenciou do najvyššej národnej súťaže.  Tu sa skončila moja spoločná púť s trénerom Kováčikom, ktorý odišiel trénovať dievčatá a ženy a pri nich zostal až doteraz. Za najkrajšie obdobie môjho najväčšieho basketbalového rozvoja Vám pán tréner Kováčik, veľmi pekne ďakujem !!!  Bolo mi cťou sa s Vami stretnúť !!!

Žiaľ predstavitelia Matadorky túto protislužbu ČH pochopili po svojom a väčšinu chrabrých a zanietených "červenkárov" poslali už počas letnej prípravy preč. My, čo sme ostali, sme si zahrali jednu celú sezónu v národnej lige. Hrali sme proti Interu, Nitre, Partizánskemu, Prievidzi, Handlovej, Michalovciam, Rožňave a iným klubom najvyššej súťaže v slovenskej časti spoločnej republiky ČSSR... Na jednu sezónu sme si pričuchli k tzv. vážnemu skoro profesionálnemu basketbalu. Strávili sme veľa času v halách, v autobuse, či na hoteloch. Na hoteli sme si pravidelne objednávali červený mušt k večeri.  Tréner si z každého pohára odpil, aby overil, či nepopíjame červené vínko. Môj najlepší zápas som odohral v Rožňave. Celé sa to tam začalo zapnutím svetla v telocvični. Jasný signál pre miestnych "štangmastov" do krčmy oproti hale. Odtiaľ sa preplietli do hľadiska miestne vínne, pivné či destilátne mušky. Celý zápas nás častovali všelijakými miestnymi pokrikmi a gestami. Väčšinu z nich som pochopil oveľa neskôr až na hokeji a v kotli fanklubu.  V tomto zápase som dal 20-24 bodov. Na chvíľu sme hrali "červenkársky rýchly štýl", preto sa mi darilo a padalo mi. Mojim trénerom bol p. Gabriel a Matadorka ostane mojim prvým a jediným vážnejším klubom v mojej kariére. ĎAKUJEM trénerovi Gabrielovi a Matadorke za túto skúsenosť a za to množstvo zážitkov !

Môj ďalší basketbalový život pokračoval ďalej už popri rodine a vysokej škole. Viackrát som si pripomenul krásne časy "Červenky" medzi spoluhráčmi vo vysokoškolskej Slávii Ekonóm Bratislava. Z času na čas som prišiel zo školy z Nitry a spolu s priepustkou od svojej manželky a dcéry  som si vybehol s nimi na ihrisko. Vždy som si z  chuti zastrieľal a spravil niekoľko  skvelých asistencii. Bolo to super. Občas sme po zápase, ale aj pred zápasom skončili, či začínali u Slováka ( legendárna krčma pri Mlynskej doliny ). Končilo to veselo, ako kedysi pri kofole na Hlavnej stanici... ĎAKUJEM kamarátom-spoluhráčom i trénerovi Brunovskému, že som s Vami mohol ďalej ničiť tenisky, koše i súperov !!!

Od roku 1994 som sa stal aktívnym členom neskutočného spoločenstva skvelých ľudí pod hlavičkou SMPT , kde hrávam basketbal doteraz. Tu prológ ukončím, pretože príbeh SMPT pokračuje na iných stránkach.

Ak ste práve teraz podľahli basketbalu a zistili ste, že je to jedinečná príležitosť spoznať nových ľudí, zažiť nové veci a vyplaviť z tela množstvo adrenalínu a opojiť sa hormónom šťastia, tak sa ku mne a k nám pridajte na SUMMERBASKET !

Aktívnou účasťou sa pridajte k našim projektom !

S ÚCTOU PATRIK ŠANKO